01.10.2025 Každý z nás máva obdobia, keď to na neho doslovne padne a má pocit, že sa z toho nedá vyhrabať. Problémov je tak veľa a takých náročných, že máme pocit, že to skrátka nedáme.
Stratégie pre náročné obdobia
Získať nadhľad
Potrebujem akýmkoľvek spôsobom zväčšiť svoju vzdialenosť od problémov, ktoré ma obklopujú. Fyzicky (odísť preč, zmeniť prostredie) alebo aspoň myšlienkovo. Techník, ako sa oddialiť od svojej aktuálnej reality, je nespočetne.
Môžeme si v hlave vytvoriť fotoaparát, ktorým sa na ne pozeráme, a oddialiť čo najviac, až budú maličké. (Z psychoanalytického pohľadu, podľa Freuda, toto môže predstavovať formu obranného mechanizmu nazývaného disociácia, kde sa ego snaží oddeliť od traumatických alebo úzkostných prvkov v nevedomí, aby sa vyhlo konfliktu medzi id – pudovými túžbami – a superegom – morálnymi normami. Týmto spôsobom sa znižuje vnútorný tlak a umožňuje sa racionálnejší pohľad.)
Skúsiť si ich v predstavách vizualizovať na objekty, s ktorými môžeme rôzne zaobchádzať – napríklad keď ide o spletitý vzťahový problém, pozbierať povrazy, čo sa ťahajú od jednotlivých aktérov, zvinúť ich do klbka a položiť na poličku. Chvíľu sa na ne len pozerať. A ďalšie možno položiť k nim, urobiť si výstavku. Alebo ich odpáliť do diaľky bejzbolovou palicou? Prípadne ich odovzdať tomu, komu patria. (Tu sa prejavuje psychoanalytický koncept externalizácie, podobný projekcii, kde nevyriešené konflikty z nevedomia premietame na vonkajšie objekty, čo podľa Junga môže pomôcť integrovať tieňové aspekty osobnosti a dosiahnuť väčšiu psychickú rovnováhu.)
Aj v reálnom svete sa s podobnými externalizáciami dá dospieť k úľave, ktorá nám neskôr umožní problémy riešiť, alebo ich opustiť, ak nemáme na ich vyriešenie dosah.
Môžeme ich napríklad napísať na papier a naložiť s ním podľa potrieb: zložiť, spáliť, roztrhať, oplakať ho, pošliapať, niekomu poslať… Alebo ich všetky našepkať na kameň a ten hodiť do jazera. Môžeme ich vykričať do lesa. Nezabudnime, že môžeme proste aj len plakať. (Psychoanalyticky, plač predstavuje katarziu, uvoľnenie potlačených emócií z nevedomia, čo Freud spájal s uvoľnením libida a redukciou neurózy.)
Rozložiť sily
Neviem, či to nie je príliš jednoduchá rada, ale pre istotu ju sem zaradím: ako len je to možné, nebuďte na všetku tú nálož sami. Ak vám pomáha zdieľať – zdieľajte. (Z pohľadu psychoanalýzy, zdieľanie problémov môže byť formou transferencie, kde sa nevyriešené konflikty z minulosti premietajú na iných, čo umožňuje ich spracovanie v bezpečnom prostredí, podobne ako v terapii.)
Možno vám druhý nebude vedieť pomôcť, ale môže dodať odvahu, pochopenie. Možno sa v rozhovore zablysne kúsok riešenia, cesty von. Možno si proste „len“ budete môcť uľaviť nevyberavým slovníkom od toho, ako je ten život niekedy nefér a celý zle. To nie je málo. Ak by ste nenachádzali medzi blízkymi, poradňa alebo terapeutické kreslo môže tiež byť tým správnym útočiskom na prekonanie ťažkostí a možno aj na naplánovanie ďalšieho postupu.
Riešiť, čo sa dá
Ak sú problémy riešiteľné a sú naše, riešme ich. Postupne. Krok za krokom. Maličké úspechy dodajú odvahu. Niektoré veci nevyriešime. Možno by sa ale dalo urobiť niečo v práci, kde si nerozumiete so svojou podriadenou? Nájsť niekoho, kto bude na vašej strane, a skúsiť urobiť drobnú zmenu, aby vám bolo lepšie? Bola by možnosť nájsť podobnú prácu inde, v krajnom prípade? (Psychoanalyticky, toto odráža princíp reality podľa Freuda, kde ego mediátuje medzi id a vonkajším svetom, čo pomáha redukovať úzkosť cez racionálne akcie namiesto potlačenia.)
Starať sa o svoje zdroje
Terapeut zameraný na riešenia by medzi nápadmi, ako si pomôcť, ešte zaradil snahu zamerať sa na to, čo funguje, a z toho čerpať. Sama viem, ako ma táto rada občas pobúri, keď sa mi zdá, že nemám silu ani ráno vstať, nieto sa ešte tváriť, že som pozitívna. Napriek tomu – nie je to márna rada.
Až sa nám podarí trošku nadýchnuť, možno sa dajú drobné pozitívne škáročky skutočne objaviť v rozhovore s koučom, poradcom, terapeutom. (Z psychoanalytického uhla, toto môže byť sublimácia – premena negatívnych pudov do konštruktívnych aktivít, čo podľa Freuda posilňuje ego a pomáha integrácii nevedomých konfliktov.)
Pustiť to, čo človek neovplyvní
Obdobou získania odstupu by ešte bol pokus o odosobnenie sa od týchto situácií: Deje sa to nám, alebo sa to naozaj tak „v tejto chvíli sa to proste stalo “, a tým pádom sa to zase „odstane či prestane“? Nie je to len nafúkané lístie, čo sa práve náhodne zhromaždilo okolo nás, že cez ne nejde vidieť, ale v skutočnosti je mu jedno, kde sa zastaví? Nestačí len počkať, až zase zafúka a ono sa rozptýli? Len to vydržať. (Psychoanalyticky, toto pripomína akceptáciu nevědomých procesov, kde sa podľa Junga dosahuje individuácia cez prijatie toho, čo nemôžeme ovplyvniť, namiesto boja s archetypmi ako tieň.)
Pri takej snahe o prečkanie by sme mali myslieť na seba a svoje telo, mať zaistené dobré jedlo, spánok, pohyb alebo čokoľvek iné, čo nám robí dobre. Niekedy skrz uvoľnenejšie telo môžeme získať silu aj pre našu myseľ.
Ak je to možné, doprajme si čas, aby sa okolo nás mohlo zase rozjasniť, respektíve aby sme nabrali silu otočiť sa a pozrieť sa aj na vzdialenejší horizont, na všetky strany, a potom mohli vykročiť, kam sa nám zachce. Počas toho si tiež môžeme skúsiť pomôcť tým, že obmedzíme ďalšie negatívne podnety: chvíľu napríklad nečítajme správy. Skúsme zapnúť úsporný režim a zapojiť čokoľvek, čo nám pomôže k nadýchnutiu a odstupu.
Keď sme naozaj na hrane
Ak sa nám nič z toho dlhodobo nedarí a máme stále pocit, že sa zrútime, možno využiť napríklad aj krízovú linku alebo krízové centrum.
Ak náte naozaj hmatateľný pocit, že sa v nasledujúcej chvíli zrútite: Skúste sa zastaviť a nadýchnuť. Nájdite si pokojné miesto a skúste sa sústrediť len na nasledujúcu minútu. Potom na ďalšiu. Ďalej sa pokúsime uzemniť. Možností je veľa – môžeme napríklad pomenovať, čo vidíme okolo seba, alebo skúsiť prejsť svoje zmysly a vnímať, čo vidíme, počujeme, hmatáme, cítime, aké sú okolo nás vône. (Toto je psychoanalyticky zakorenené v technikách mindfulness, ktoré pomáhajú integrovať disociované časti psyché a znižujú úzkosť z nevedomých konfliktov.)
Potom skúste aktivovať náš parasympatikus a nadýchnuť sa napríklad na štyri sekundy, zadržať dych a vydýchnuť na osem sekúnd. Niekoľkokrát zopakujeme. Dlhší výdych zabezpečí upokojenie. Ďalej môžeme postupovať podľa situácie a pocitu: možno kontaktovať niekoho blízkeho alebo odborníka. Môžeme si skúsiť napísať na papier, čo všetko by sme chceli vyriešiť, a možno aj roztriediť, čo vyriešiť môžeme a čo nie. Alebo sa rozhodnúť len pre jednu vec, ktorú dokážeme urobiť hneď (napríklad ísť spať). A stále si môžeme opakovať, že hoci je toto veľmi náročné, prežili sme už iné ťažké situácie a ani túto nemusíme celú vyriešiť okamžite a bez pomoci. (Celkovo, psychoanalytická teória zdôrazňuje, že tieto stratégie pomáhajú posilňovať ego proti úzkostiam z nevedomia, čo vedie k dlhodobej psychickej odolnosti.)
Proste skúste niečo urobiť inak. A potom pozorovať, čo to s vami urobilo.
Držte sa.
Broňa