30.08.2025 Milí priatelia, dovolila som si sem pozdieľať článok, ktorý myslím dosť zaujímavo vystihuje prácu rôznych poradcov a mentorov. Pre mňa samu to bolo výživné čítanie, tak si to dovolím prezdieľať aj tu, nakoľko sú tieto články zamknuté. Verím, že Vám to bude nápomocné.
Broňa – Váš Dobrý Kouč
Online mentori môžu človeka traumatizovať a potom mu nevedia pomôcť, upozorňuje psychologička.
Väčšina ľudí o tom nevie a je vo svojom vnútri nešťastná.
Vyhľadali ste nejakú pomoc, ale jedno sedenie sa vlečie za druhým a vy nevidíte žiadne zlepšenie a dlhodobo na vás nič nefunguje?
Ovládnite svoje potlačené emócie a vytvorte si krásne vzťahy so svojimi deťmi.
Rýchla úľava od stresu – pomáha uvoľniť pocity úzkosti a napätia, čo vedie k rýchlej úľave.
Na viaceré z týchto viet som pred časom narazila na sociálnych sieťach. Algoritmy mi ako človeku, čo sa zaujíma o duševné zdravie, začali ukazovať profily ľudí, ktorí hovoria o týchto témach.
Nikde o sebe nepísali, že sú psychológovia, ba ani kouči, ale pritom hovorili o traumách z detstva, výchove alebo sľubovali, že pomôžu s depresiou.
„Často sa stáva, že títo ľudia vám sľubujú, že vyriešia všetko od manželských problémov cez traumy z detstva, nespavosť, kožné problémy až po liečbu neplodnosti. To môže byť prvé vodidlo pre človeka, ak mu niekto sľubuje takéto zázraky,“ hovorí poradenská a pracovná psychologička a koučka Eva Klimová, ktorá je bývalou prezidentkou Slovenskej komory psychológov (SKP).
Spolu s ňou a s klinickým psychológom a neuropsychológom Jánom Grossmannom, súčasným prezidentom SKP, sme sa bližšie pozreli na činnosť niekoľkých internetových „terapeutov“.
Služby, ktoré mnohí z nich poskytujú prostredníctvom sociálnych sietí, na prvý pohľad pôsobia ako psychologické poradenstvo alebo terapia, lenže nikto z nich nemá v tejto oblasti vzdelanie ani potrebné odborné výcviky.
„Terapeuti“, na ktorých činnosť sme sa zamerali a ktorých sme potom aj oslovili s otázkami, sú len jednými z mnohých. No na ich príklade možno ukázať, na aké riziká si treba dať pozor pri hľadaní psychologickej pomoci.
Psychoporadca či mediálny odborník v jednom
Spevák Martin Jakubec, ktorý sa stal známym aj pre šírenie dezinformácií o koronavíruse či o vojne Ruska proti Ukrajine, prednedávnom na svojom facebookovom profile uverejnil fotografiu, ktorú sprevádzal text: „Psychoporadca. Terapie. Som tu pre vás. Máte ťažkú životnú situáciu? Potrebujete bútľavú vŕbu? Poď sa vyrozprávať.“ Podpísal sa ako: „PhDr. Martin Jakubec, Phd., psychoanalytik a psychoporadca.“
Na základe akého vzdelania ponúka takéto služby, neuviedol. Neodpovedal ani ľuďom, ktorí sa ho na to pýtali neskôr v komentároch.
Ako kandidát na župana v Bratislavskom samosprávnom kraji v roku 2017o sebe uvádzal, že všetky tituly získal v oblasti masmediálnych štúdií.
Niekoľko dní po zverejnení ponuky na „terapie“ sa uchádzal aj o post generálneho riaditeľa STVR a prezentoval sa ako „podnikateľ, mediálny expert, umelec“.
Liečia takmer všetko
Pri Jakubcovi ide o zjavný príklad človeka, ktorý bez adekvátneho vzdelania ponúka služby v oblasti duševného zdravia. Svojou prezentáciou sa ani nesnaží vytvárať dojem, že „terapie“ sú jeho hlavnou pracovnou náplňou.
Keď si pozriete jeho webstránku, je jasné, že je to len jedna z mnohých aktivít, ktoré ponúka. Málokto si ho teda pomýli s vyštudovaným psychológom a so skutočným odborníkom v oblasti duševného zdravia.
„Žiaľ, mnoho ľudí ho preto, že je mediálne známy, môže mylne považovať za odborníka. Zavádzajúce sú i tituly, ktoré majú aj psychológovia – teda PhDr. a PhD.,“ upozorňuje Eva Klimová.
No psychologické služby – hoci ich tak nenazývajú – ponúkajú aj ľudia, ktorých prezentácia pôsobí omnoho uveriteľnejšie než v prípade Jakubca. A pritom podobne ako on v tejto oblasti nemajú potrebné vzdelanie.
Ako napríklad dve ženy, ktoré v Bratislave vedú štúdio Nerea. Z prvého príspevku na ich sociálnych sieťach sa ani nedozviete, ako sa volajú, iba to, koľko majú detí. Majú tam len spoločnú fotografiu a hovoria, že prešli rôznymi kurzmi. Zato z ich prezentácie pomerne rýchlo zistíte, že vám vedia pomôcť napríklad pri depresii.
Až z ďalšieho príspevku či priloženého cenníka sa dozviete ich mená. Hovoria si v nich familiárne Lauri a Zuzi.
Volajú sa Zuzana Pekelská a Laura Martvoň. Dopátrať sa k ich k skutočným menám však nie je úplne jednoduché. Môžete si buď prechádzať príspevky, ktoré ako Nerea zverejnili na Instagrame a označili sa v nich, alebo ich dohľadáte cez webstránku Láskavé šestonedelie, ktorá s Nereou na prvý pohľad priamo nesúvisí.
Samotná Nerea totiž ani nemá svoj web. Na zľavovom portáli, kde ponúkajú niektoré svoje služby, je ako kontaktná e-mailová adresa uvedená práve adresa sídliaca na doméne Láskavého šestonedelia. Po rozkliknutí webu sme zistili, že zakladateľky tohto projektu sú tie isté osoby ako dve priateľky z NEREA. Obe sú zároveň vedené ako spoločníčky v spoločnosti Láskavé šestonedelie, s. r. o.
Lauri a Zuzi ponúkajú rôznorodé druhy „liečby“. Ide napríklad o Bachove kvapky, harmonizačnú masáž, telové sviečky a mnohé ďalšie. Jednou z metód je aj EFT technika – technika emocionálnej slobody. Človek, ktorý ju vykonáva, ťuká na akupresúrne body klienta, ten pri tom vyslovuje, čo ho trápi, a vraj sa pri tom riešia rôzne traumatické veci, ktorými si prešiel.
EFT stojí 110 eur a štúdio Nerea na svojich sociálnych sieťach píše, že pomáha vyliečiť akúkoľvek bolesť, alergie, kožné problémy či svalové kŕče. Z oblasti duševného zdravia má napríklad liečiť fóbie, závislosti, traumatické spomienky, depresie, úzkosti, smútok, poruchy spánku, anorexiu, bulímiu…
„EFT, známa aj ako technika emočnej slobody, sa zaraďuje pod strešný pojem. Je to alternatívna terapeutická metóda, ktorá kombinuje prvky starovekej čínskej medicíny – konkrétne princípy akupresúry – s modernou psychológiou,“ vysvetľuje Ján Grossmann.
„Jej hlavnou myšlienkou je, že príčinou všetkých negatívnych emócií je narušenie v energetickom systéme tela. Cieľom je uvoľniť zablokovanú energiu spojenú s negatívnou emóciou, čím sa zníži intenzita emočného alebo fyzického nepohodlia. Zástancovia EFT veria, že táto technika pomáha resetovať reakciu tela na stresové podnety a vedie k emocionálnej úľave,“ pokračuje psychológ.
Dodáva, že hoci existujú sľubné predbežné štúdie, EFT je stále považovaná za doplnkovú metódu a vedecká komunita ju naďalej skúma.
Eva Klimová zas upozorňuje, že pri skratke EFT môže ľahko prísť k zámene. EFT totiž môže byť aj emotional focus therapy, teda terapia zameraná na emócie, ktorá má vedecké základy a jej účinnosť preukázali výskumy. Zároveň to však môže byť aj už spomínaná EFT technika „poklepkávania“.
„Je založená na teórii, že negatívne emócie sú spôsobené narušením energetického systému tela. EFT využíva poklepávanie na špecifické akupresúrne body na tele (tapping) a zároveň verbalizáciu pozitívnych fráz, čím sa má dosiahnuť uvoľnenie týchto blokov a obnovenie rovnováhy. Táto metóda nemá nič spoločné s EFT psychoterapiou a môže to byť pre klienta zavádzajúce,“ upozorňuje Klimová.
Psychoterapia EFT navyše zďaleka nestojí toľko, ako je to v prípade EFT techniky, za ktorú si „terapeutky“ pýtajú 110 eur za jedno sedenie. Zaujímavé je, že v cenníku štúdia Nerea uvádzajú túto službu ako EFT terapia.
Za rovnakú cenu ako EFT ponúka štúdio aj regresnú terapiu. „Regresná terapia je psychoterapeutická technika, ktorá pomáha klientom pristupovať k spomienkam a zážitkom z ich minulosti, o ktorých sa predpokladá, že ovplyvňujú ich súčasné problémy a správanie,“ vysvetľuje psychológ Grossmann.
Hlavnou myšlienkou tejto terapie podľa neho je, že nevyriešené konflikty, traumy alebo negatívne skúsenosti z minulosti – často z detstva, ale niekedy aj z raného vývoja alebo dokonca v niektorých prístupoch z „minulých životov“ – môžu podvedome ovplyvňovať život človeka v prítomnosti.
Ján Grossmann upozorňuje, že regresná terapia nie je uznávaná všetkými hlavnými prúdmi psychológie ako vedecky podložená metóda, najmä pokiaľ ide o prácu s „minulými životmi“.
„Mnohí odborníci ju považujú skôr za formu imaginatívnej práce, ktorá môže pomôcť spracovať podvedomé materiály bez ohľadu na to, či sú spomienky doslovne historicky presné,“ hovorí psychológ. Pri výbere terapeuta je podľa neho kľúčové hľadať skúseného a kvalifikovaného odborníka, ktorý má okrem regresnej terapie aj komplexné psychoterapeutické vzdelanie.
Môže prísť aj k retraumatizácii
Ani mnohí vyštudovaní a skúsení psychológovia a psychoterapeuti neriešia také široké spektrum problémov, ako je to v prípade vyššie spomínaných metód. Niekto sa špecializuje napríklad na poruchy príjmu potravy, niekto skôr na úzkosti. Nehovoriac o tom, že mnohé zo spomenutých problémov sú vážnymi psychiatrickými diagnózami, ktoré patria do rúk psychiatra.
„Poradkyne poskytujú psychologické a poradenské služby, aj keď to tak nenazývajú. Nie je jasné, aké vzdelanie a akú odbornosť dosiahli,“ komentuje Ján Grossmann činnosť štúdia Nerea. „Nie je teda ani jasné, čo vlastne poskytujú a ako rozlíšiť, kedy poskytujú poradenstvo v oblasti životného štýlu a kedy terapiu – teda liečbu nejakého psychického a telesného problému,“ komentuje psychológ.
Eva Klimová dopĺňa, že ak človek pri terapii, ktorej účinok nie je vedecky podložený, cíti nejaké zlepšenie, v skutočnosti môže ísť o placebo efekt. „Môže prísť k malému posunu, človek napríklad môže byť viac motivovaný pracovať so sebou. Niekedy prichádza k úľave preto, že sa s človekom niekto porozpráva,“ vysvetľuje psychologička.
Prirovnáva to k tomu, že niekedy nám pomôže aj to, ak sa porozprávame s niekým zo svojho okolia. Nejde však o to isté, ako keby ste sa porozprávali s odborníkom na duševné zdravie. Rozhovor s kamarátom môže pomôcť pri menej závažných problémoch, keď človek potrebuje predovšetkým podporu, potvrdenie alebo iný pohľad na svoj názor. Pri dlhodobých alebo vážnejších problémoch, ako je napríklad depresia, je nevyhnutná odborná pomoc.
Riešenie tráum z detstva či iných vážnych psychických ťažkostí s niekým, kto na to nie je špecialista, môže ľuďom, naopak, spôsobiť ďalšie ťažkosti. „Veľakrát sa im zhorší stav, pretože sa im môžu otvoriť niektoré spomienkové procesy, zážitky, môže prísť k retraumatizácii človeka,“ hovorí Klimová.
Psychologička opisuje, ako to môže prebiehať: „Človek príde k alternatívnemu liečiteľovi, počas rozhovoru narazia napríklad na vzťah s rodičmi, prípadne nejaké iné traumatické zážitky. Človek o nich začne rozprávať, znovu prežívať emočne, pričom sa uňho konkrétny zážitok opäť zvedomí. Nebude len na úrovni spomienky, človek môže začať znovu pociťovať negatívne pocity spojené so situáciou.“
Ako pritom zdôrazňuje, neodborník v téme spracovania traumy – v tomto prípade liečiteľ – nevie poskytnúť človeku skutočnú odbornú pomoc. „Človek potom skončí u psychológa alebo psychoterapeuta. Niekedy aj neskoro. Môže sa totiž stať, že liečiteľ ho drží u seba a potrebu odbornej pomoci neguje,“ dodáva.
V štúdiu Nerea tvrdia, že pracujú aj s deťmi. Ján Grossmann však upozorňuje, že práca s deťmi je výrazne odlišná ako práca s dospelými. „Psychoterapia detí, hlavne detí zhruba do 12. roku, je podstatne odlišná od psychoterapie dospelých. Zatiaľ neexistuje špeciálne označenie detský psychoterapeut, vo väčšine prípadov však psychoterapeuti sami uvádzajú, či sa špecializujú na túto oblasť,“ hovorí s tým, že skutočne kvalitných detských psychoterapeutov je nedostatok.
Štúdio Nerea sme kontaktovali s otázkami. Písali sme im na oficiálny email Láskavého šestonedelia – určený pre médiá – aj správu na Instagram, no nik nám neodpovedal.
So Zuzanou Pekelskou sa nám napokon podarilo spojiť prostredníctvom jej osobného účtu na sociálnej sieti.
„Náš priestor NEREA vznikol ako odpoveď na potrebu bezpečia, ľudskosti a podpory pre ženy, ktoré v oficiálnych systémoch často nenachádzajú porozumenie. Služby, ktoré ponúkame, sú vedené v súlade so zákonom, s dôrazom na rešpekt, dôveru a jasné uvedenie toho, že nejde o zdravotnícke ani psychologické výkony,“ odpísala nám v stručnom stanovisku. Na konkrétne otázky však nereagovala.
Pekelská má podľa informácií, ktoré o sebe uvádza na svojom osobnom Instagrame, vyštudované učiteľstvo psychológie. Zároveň o sebe píše, že nie je „psychologička v klasickom zmysle“. Táto informácia sedí, pretože s učiteľstvom psychológie by nemohla vykonávať riadnu prácu psychologičky.
„Učiteľ psychológie bez komplexného psychologického vzdelania nie je psychológ,“ hovorí Klimová.
„Označenie psychológ môže podľa platnej legislatívy používať len osoba s ukončenou jednoodborovou psychológiou na Slovensku. Ak mimo Slovenska, tak si musí dať vzdelanie nostrifikovať, teda úradne uznať,“ dodáva Grossmann.
Rady ohľadom výchovy
Rôzne formy poradenstva poskytujú na internete aj manželia Legátovci – Vanesa a Daniel. Daniel Legát vedie instagramový profil so 122-tisíc sledovateľmi pod názvom Poviem ti to a Vanesu Legát sleduje 81-tisíc ľudí.
Vanesa Legát napríklad za 30 eur ponúka službu osobného online poradenstva v oblasti výchovy a rodičovstva. Máte problém pri výchove? Trápi vás nejaká situácia ohľadom dieťaťa? Ak jej napíšete, ona vám odpovie buď písanou, alebo hlasovou správou.
K tomu za asi 25 eur ponúka príručku Ako regulovať svoj hnev a aj pracovnú knihu Emočný kompas.
„Poradenstvo cez WhatsApp je bezpečný priestor, kde sa mama môže zveriť so svojimi pocitmi bez súdenia. Prebieha formou hlasových správ alebo písania. Ja počúvam, kladiem otázky a pomáham jej cez moje vhľady porozumieť, čo sa v nej deje. Neriešime diagnózy, neriešime problémové deti. Ide o podporu mamy ako ženy, aby sa mohla vo výchove cítiť stabilnejšie a pokojnejšie,“ odpovedala nám Vanesa Legát.
Vo svojich príspevkoch hovorí o rešpektujúcej výchove, vyzdvihuje dôležitosť toho, aby rodičia nebili svoje deti; odporúča, aby pred deťmi nekomentovali svoju ani ich postavu. S mnohými radami by sa zrejme stotožnili aj psychológovia.
Vanesa Legát hovorí, že zdieľa svoje osobné skúsenosti z výchovy, ktoré si postupne naštudovala. Nikde sa však nedočítate, aké má vzdelanie či kurzy.
Potvrdila nám, že nie je vyštudovaná psychologička. „Nikdy som sa tak neprezentovala ani to nikde neuvádzam,“ napísala.
Vraví, že sa venuje sebarozvoju a mentoringu ako žena a matka, ktorá „si sama prešla náročnými životnými skúškami a liečením vlastných zranení“. Všetko, čo robí, vraj stojí na jej životnom príbehu a vlastnom samovzdelávaní v téme rešpektujúceho rodičovstva.
„Absolvovala som viacero kurzov zameraných na prácu s emóciami a na rešpektujúce a vedomé rodičovstvo. Veľká časť mojej práce stojí na kombinácii štúdia kníh, štúdií a praktickej skúsenosti s mnohými mamami, s ktorými som bola v rámci mojej komunity v kontakte,“ povedala.
Názvy konkrétnych kurzov, ktoré absolvovala, neuviedla. Pomenovala však niekoľko kníh, z ktorých čerpá informácie. „Čerpám z kníh odborníkov, ako napríklad Gordon Neufeld, John Bowlby, Daniel J. Siegel, Susan Stiffelman, Thomas Gordon a ďalší. Venujem sa hlavne tomu, ako si rodičia môžu všímať svoje reakcie, ako lepšie zvládať hnev a frustráciu, ako porozumieť svojmu dieťaťu aj sebe. Mnohé z toho, čo učím, je podložené výskumom, ale podávam to bežnou rečou tak, aby to mamičky naozaj vedeli použiť v každodennom živote,“ vysvetľuje.
Psychológ Ján Grossmann však vraví, že aj keď čítate odbornú literatúru, neznamená to, že môžete v danej oblasti ponúkať služby. „Je to podobné uvažovanie, ako keby som si prečítal knihu o starostlivosti o pleť a ponúkal služby kozmetičky a nazval ho skrášľovaním zovňajšku. Alebo si prečítam knihu o stavebných postupoch a pôjdem stavať dom,“ hovorí prezident komory psychológov.
Vanesa Legát uvádza, že používa metódy ako vedomá regulácia nervového systému (dych, pozornosť k telu), vzťahové prístupy podľa attachment teórie(budovanie bezpečnej väzby s dieťaťom), empatická komunikácia a princípy rešpektujúcej výchovy.
Psychológovia však v jej pôsobení vidia problém. „Ponúka techniky na sebareguláciu a niečo na spôsob zvládania emócií. Ak je to osobný blog s osobným prekonávaním vlastných problémov, potom by bolo dobré, keby to tak bolo nazvané. Ak poskytuje službu, čo sa zdá, že poskytuje, bolo by dobré, keby mala uvedené, akú službu a na základe čoho poskytuje,“ hovorí Grossmann.
„Podľa toho, čo je uvedené na webovej stránke a na sociálnych sieťach, poskytuje formu psychologického poradenstva aj napriek tomu, že to nikde nie je na stránke takto uvedené,“ dodáva psychológ.
Pokiaľ skutočne poskytuje takéto služby, ale nemá na to príslušné vzdelanie, povolenie a oprávnenie, znamenalo by to, že ich neposkytuje v súlade s platnými predpismi.
Legát vraví, že jej činnosť je oficiálne vedená ako mimoškolská vzdelávacia činnosť, ktorá je podľa nej v súlade so zákonom a nezasahuje do oblasti zdravotníckych alebo psychologických služieb. „Neposkytujem diagnózy, neliečim ani nevykonávam psychoterapiu,“ tvrdí.
„Všetky moje materiály sú jasne označené ako sebarozvojové a informačné. Každý, kto si odo mňa objedná službu alebo materiál, musí pred platbou výslovne potvrdiť, že rozumie tomu, že materiály nenahrádzajú odbornú psychologickú, terapeutickú ani lekársku starostlivosť a sú určené len pre osobnú potrebu rodiny, ktorá si ich zakúpila,“ dodáva.
Podľa Evy Klimovej rizikom takýchto služieb je dávanie všeobecných rád, hľadanie príčin problémov šablónovým spôsobom. „Chýba individuálny prístup, chápanie osobnosti, životného príbehu človeka, jeho postojov, prežívania. A to je rozdiel v práci medzi samozvaným poradcom a vzdelaným odborníkom,“ vysvetľuje psychologička.
Podľa šéfa komory psychológov nezáleží na tom, ako svoju činnosť nazvete, ale čo fakticky robíte. „Nie je podstatné, čo si napíšeme na web, ale čo skutočne vykonávame. Predsa ak by absolvent právnickej fakulty robil legislatívne analýzypre ľudí a bral za to peniaze, nebolo by to nič iné než pokútnictvo,“ hovorí Grossmann.
Pomáha so zraneniami z detstva
Daniel Legát o sebe na sociálnych sieťach píše: „Pomôžem ti spracovať zranenia z detstva, objaviť svoje stratené sebavedomie a získať emočnú rovnováhu.“
Priamo na svojom Instagrame uvádza, že nie je vyštudovaný odborník, ale tému „hlboko prežíva a neustále sa v nej vzdeláva“.
Na svojom webe píše o náročnom životnom príbehu – prežil ťažkú autonehodu a zasiahla ho bratova samovražda. Sám vraj bojoval aj s rôznymi závislosťami. „Začal som sa intenzívne venovať štúdiu ľudskej psychiky, snažiac sa pochopiť, prečo sa môj brat rozhodol urobiť, čo urobil, a ako môžem vôbec sám sebe pomôcť. Začal som poznávať vedu a rovnako aj spiritualitu. Počas tejto cesty som investoval tisíce eur do kurzov, terapií a programov, hľadajúc cestu k vnútornej rovnováhe a celistvosti,“ píše o sebe.
Daniela Legáta sme kontaktovali s viacerými otázkami ohľadom jeho vzdelania a činnosti. Odpísal nám, že je presvedčený, že v tejto oblasti sú dôležité „etika, pravdivosť a pokora“.
Pri otázke na konkrétne kurzy, ktoré absolvoval, uviedol, že má za sebou kurzy holotropného dýchania, somatické prístupy práce s telom a dychom, kurz práce s pohybom a emóciou, online programy od Gábora Matého, semináre Joa Dispenzu a Bruca Liptona a ďalších.
Dodal, že sa venuje aj samovzdelávaniu. Čítal odbornú literatúru autorov ako Bessel A. Van der Kolk, John Bradshaw, Stefanie Stahl, Nicole LePera, Brené Brown a Gábor Maté.
„Stránka je pomerne profesionálne urobená, budí dojem serióznosti. Činnosť, ktorú pán vykonáva, nie je možné kontrolovať ani posudzovať jej kvalitu. Domnievam sa, že poskytované služby nie sú v súlade s platnou legislatívou,“ vraví prezident Slovenskej komory psychológov.
Cena za jedno 50-minútové individuálne sedenie s Legátom je 138 eur. Prípadne ak si kúpite balík desiatich VIP sedení, tak zaplatíte 2490 eur, teda 249 eur za jedno sedenie.
„Cena za sedenie u psychológa je okolo 30 až 70 eur,“ upozorňuje Klimová.
Aj Grossmann si všimol, že takáto cena za jedno sedenie nie je vôbec štandardná, sumy za jedno sedenie u psychológa sa podľa jeho skúseností v Bratislave pohybujú od 50 do 80 eur.
Legáta sme sa pýtali, čo všetko zahŕňajú jednotlivé formy individuálnych terapií. V tej za 138 eur ponúka, že spoločne s klientom vytvoria „bezpečný priestor, kde budeš cítiť absolútne prijatie a bezpečie“.
„Cena 138 eur odráža hĺbku a rozsah tejto spolupráce. Nikdy nepracujem s klientom, pre ktorého je táto suma neúnosná – vždy hľadáme iné možnosti alebo mu odporučím inú formu podpory,“ dodáva Legát.
Ako také sedenie uňho prebieha? „Ide o otvorený a úprimný rozhovor, počas ktorého sa spolu s klientom pozeráme na jeho aktuálne situácie, opakujúce sa vzorce a emocionálne reakcie. Zameriavame sa aj na detstvo a minulosť, aby sme pochopili súvislosti a prepojenia,“ opisuje.
Faktom je, že podobným spôsobom by svoj pracovný postup zrejme opísali aj psychológovia a psychoterapeuti. Aj oni sa snažia o vytvorenie bezpečného priestoru a o to, aby sa u nich klient cítil prijatý.
Legát podľa vlastných slov vychádza pri individuálnej spolupráci z princípov metódy Compassionate Inquiry (súcitné vyšetrovanie) od Gábora Matého. „Laicky povedané: nie je to diagnostika, ale empatický a vedomý rozhovor, ktorý pomáha človeku pomenovať, čo cíti a prečo to cíti,“ hovorí.
Gábor Maté je celosvetovo uznávaný kanadský lekár maďarského pôvodu, rečník a autor bestsellerov, ktorý sa zameriava na oblasti ako závislosti, trauma, stres, vývoj detí a prepojenie mysle a tela.
„Napriek tomu, že je veľmi vplyvný a rešpektovaný pre svoj súcitný a holistický prístup, čelí aj určitej kritike a debatám v akademických a klinických kruhoch,“ vysvetľuje Grossmann.
Vyberáme hlavné body, ktoré sú podľa Grossmanna v odborných kruhoch vnímané problematicky:
1. Zjednodušovanie komplexných stavov a nadmerné zameranie na traumu. Jednou z najčastejších kritík je, že Maté niekedy príliš zjednodušuje komplexné psychologické a medicínske stavy tým, že ich takmer výlučne pripisuje ranej traume alebo nepriaznivým detským zážitkom. Hoci je nepochybne dôležité prepojenie medzi traumou a mnohými duševnými a fyzickými problémami, kritici tvrdia, že to môže prehliadať iné významné faktory, ako sú genetika, biológia mozgu, sociálne determinanty zdravia (mimo raného detstva) alebo individuálna odolnosť.
ADHD a trauma: Jeho názor, že ADHD je primárne výsledkom reakcie na ranú traumu a nie neurologická porucha s genetickým základom, je kontroverzný a v rozpore s prevládajúcim vedeckým konsenzom.
Fyzické choroby: Jeho tvrdenia, že emocionálna trauma a potlačené emócie sú hlavnými príčinami chronických fyzických ochorení – ako napríklad rakovina, autoimunitné ochorenia -, sú často vnímané ako príliš generalizujúce a nedostatočne vedecky podložené v niektorých konkrétnych prípadoch.
2. Nedostatočný vedecký dôkaz pre všetky tvrdenia. Hoci Matého práce sú hlboko empatické a založené na bohatých klinických skúsenostiach, niektorí kritici poukazujú na to, že jeho teórie nie sú vždy podložené rozsiahlymi, prísnymi, empirickými a replikovateľnými vedeckými štúdiami v takom rozsahu, ako je to očakávané v akademickej medicíne a psychológii. To neznamená, že jeho poznatky nie sú cenné, ale že ich niekedy prezentuje ako fakt, hoci sú skôr hypotézami alebo klinickými pozorovaniami.
3. Používanie termínu „trauma“: Niekedy je mu vyčítané príliš široké používanie tohto termínu, čo môže rozriediť jeho klinický význam a viesť k tomu, že takmer každá životná skúsenosť je považovaná za traumu.
4. Hranice medzi rolami a kvalifikáciou. Maté je lekár, ale nie je klinický psychológ ani psychoterapeut v tradičnom slova zmysle, hoci vyvinul svoj terapeutický prístup „Compassionate Inquiry“ a školí iných terapeutov.
Niektorí kritici tvrdia, že jeho „diagnózy“ a verejné vyhlásenia o diagnózach (ako napríklad pri princovi Harrym, ktorému verejne diagnostikoval ADHD) sú za hranicou jeho formálnej špecializácie a môžu byť vnímané ako neetické bez priameho a komplexného klinického posúdenia.
5. Riziko zahanbenia či viny obete: Maté kladie dôraz na súcit a destigmatizáciu, Niektorí sa však obávajú, že prílišné zameranie sa na ranú traumu ako príčinu všetkých problémov môže neúmyselne viesť ľudí k pocitu viny alebo zahanbenia, ak sa im nedarí vyliečiť sa z traumy alebo ak si nedokážu spomenúť na konkrétnu traumu, ktorá by vysvetlila ich problémy.
6. Kritika spoločnosti a „mýtu normálnosti“. Matého ostrá kritika kapitalizmu a západnej spoločnosti ako toxického prostredia je síce podnetná a relevantná, ale pre niektorých môže byť vnímaná ako príliš rozsiahla a málo špecifická vo svojich riešeniach.
Čo ponúka Legát na svojich VIP sedeniach? „10 garantovaných termínov“, „hĺbkovú intenzívnu prácu“, „priestor len pre vás – budem tu pre vás – bez rušivých elementov, v plnej pozornosti na vaše potreby“, „komplexný prístup – počas spolupráce budeme pracovať na všetkých úrovniach – emočnej, mentálnej aj telesnej“, „pokrok bez prerušenia – vďaka pravidelnosti a intenzite dokážeme udržať kontinuitu“.
Okrem toho ponúka aj rôzne workshopy a kurzy, ktoré sú vraj za symbolické ceny, lebo ich chce sprístupniť väčšine ľudí. „Individuálna spolupráca však nie je masová služba – venujem sa výhradne pár ľuďom naraz, pretože je to energeticky náročná a osobná práca,“ dodáva.
Na webe uvádza, že jeho sedenia nie sú náhradou za odbornú návštevu psychoterapeuta. Viackrát to zopakoval aj v odpovediach, ktoré nám poslal. Hovorí, že túto skutočnosť má rozsiahlo uvedenú aj v obchodných podmienkach. „Neposkytujem odborné terapie a nezbieram žiadne údaje, ktoré by sa týkali zdravotného stavu klientov,“ hovorí.
Na druhej strane vraj pomáha spracúvať zranenia z detstva. Vyslovene nepíše, čo poskytuje, či je to trebárs koučing alebo mentoring.
Eva Klimová upozorňuje, že ak niekto robí koučing alebo mentoring, nie je presne predpísané, aké vzdelanie má mať. „Koučing je metóda práce s človekom, keď – zjednodušene povedané – vediete človeka prostredníctvom otázok, podporujete ho v myslení, hľadaní stratégií riešenia, facilituje ho (uľahčujete proces). Smerujete ho tak, aby dokázal niektoré veci opísať a identifikovať sám, nájsť si cesty k riešeniu jeho situácie. Ste sprievodcom. Ak ste v role mentora, odovzdávate svoju životnú skúsenosť, rady,“ vysvetľuje Klimová.
Legát nám odpísal, že svoju podnikateľskú činnosť má vedenú ako „mimoškolská vzdelávacia činnosť, činnosť podnikateľských a organizačných poradcov, sprostredkovanie služieb, výskum v oblasti spoločenských a humanitných vied“.
Na tieto predmety podnikania nie je potrebné žiadne špeciálne vzdelanie a založiť si ich môže prakticky ktokoľvek.
Vraví, že jeho konzultácie sú vedené ako vzdelávacia a poradenská činnosť, nie ako zdravotná starostlivosť.
Daniel a Vanesa Legátovci sú spoločníkmi vo firme Thrivement, s. r. o. Tá podniká napríklad aj v oblasti prípravných prác k realizácii stavby či čistiacich a upratovacích službách.
Je to svojská forma psychoterapie
Ján Grossmann upozorňuje, že ak by aj Daniel Legát robil koučing alebo mentoring, mal by niekde uvádzať, kde a aké vzdelanie pre túto prácu získal. „Dá sa usudzovať, že to, čo poskytuje, nie je koučing ani mentoring, ale poskytuje nejakú svojskú formu psychoterapie, na čo však nemá ani vzdelanie, ani potrebné povolenie,“ vraví Grossmann.
Podľa psychologičky Evy Klimovej by navyše ani kouč, ani mentor nemali riešiť záťaže z detstva a celkovo z minulosti. „Je varovným signálom, ak vám niekto povie, že všetko je trauma a dokonca trauma z detstva,“ upozorňuje psychologička.
Varovným signálom je podľa nej aj to, že Legát často opakuje, že niečo nie je vaša vina. Vysvetľuje ňou, že to, že nejako konáte, je dôsledok vášho detstva.
Podľa psychologičky je skutočne dôležité, aby napríklad obete znásilnenia vedeli, že nie je ich chyba, čo sa im stalo. Ale táto veta sa nedá využívať všeobecne, bez životného kontextu konkrétneho človeka. Ak sa veta používa neustále a všeobecne, môže to podľa psychologičky skôr odrádzať človeka od toho, aby prebral zodpovednosť za vlastný život.
Ján Grossmann tiež pripomína, že hoci všetky uznávané psychologické smery sa zhodujú, že naše detstvo má vplyv na rozvoj našich neskorších problémov, udalosti z detstva nikdy nie sú jediná príčina. „Žiadne významné smery netvrdia, že by za naše ťažkosti mohli druhí ľudia,“ vysvetľuje.
„Psychoterapeutické smery vedú klientov a pacientov k tomu, aby prebrali zodpovednosť za to, čo v súčasnosti robia, a nie aby presúvali zodpovednosť na druhých,“ dodáva psychológ.
Daniel Legát hovorí, že s nimi v podstate súhlasí. „Nikdy som netvrdil, že detstvo je jediná príčina všetkých problémov, ale vnímam ho ako zásadný základ, ktorý ovplyvňuje spôsob, akým sa pozeráme na svet, na seba a na druhých. V mojej práci nehľadám vinníkov – pomáham ľuďom pochopiť, prečo sa cítia tak, ako sa cítia, a čo môžu robiť inak. Bez obviňovania, ale aj bez zľahčovania,“ vraví Legát.
„Zodpovednosť je vždy cieľom, ale nie je možné ju prijať naplno, ak nerozumieme, čo nás zvnútra riadi,“ dodáva. Zároveň tvrdí, že zranenia z detstva neidentifikuje ako diagnózu. „Skôr spolu s klientom odkrývame, kde sa opakujú bolestivé vzorce, kde sa necíti byť dosť, kde sa bojí, kde sa zraňuje vo vzťahoch. Pýtam sa, kde sa to všetko začalo – niekedy vedome, niekedy cez emócie a príbehy,“ dodáva Legát.
Jána Grossmanna zaujala aj ďalšia myšlienka, ktorú Legát uvádza na svojom webe: „Viac ako 80 % vašich každodenných činností je na nevedomej úrovni ovplyvnených hlbokým naprogramovaním z detstva.“
„Číslo 80 % je ilustratívne,“ reaguje Legát, „používa sa ako obraz toho, ako silno nás môže formovať minulosť, ktorú si ani neuvedomujeme.“
Podľa Jána Grossmanna je to číslo prehnané. „Keby to tak bolo, zrejme by sme oveľa viac holdovali papaniu špagiet, čokolády a zmrzliny. Nechceli by sme ráno vstávať do práce, zaujímali by nás bábiky, autíčka, meče, pištoľky či guľôčky,“ hovorí šéf komory psychológov.
„Je jasné, že nás skúsenosti z detstva ovplyvňujú, no toto tvrdenie je podobné, ako tvrdiť, že nás na 78 percent ovplyvňuje poloha hviezd alebo či sme vstali pravou nohou, prípadne či sme našli štvorlístok,“ dodáva.
Ako si vybrať psychológa
Ján Grossmann hovorí, že psychoterapiu môže podľa legislatívy vykonávať len vyškolený zdravotník, ktorý spĺňa pomerne prísne kritériá. Musí mať certifikát o Certifikovanej pracovnej činnosti – psychoterapia.
„Pokiaľ je človek držiteľom tohto certifikátu, je možné skoro s určitosťou povedať, že ste narazili na odborníka a ste v dobrých rukách,“ hovorí prezident Slovenskej komory psychológov.
„Pre psychologické poradenstvo musí mať psychológ ukončenú špecializáciu v poradenskej psychológii, ktorá sa na Slovensku študuje na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity po ukončení päťročného vysokoškolského vzdelania v psychológii,“ vraví Klimová.
Je tiež dobré, ak psychoterapeut dopredu hovorí o tom, aké metódy používa. Známkou odbornosti je aj transparentnosť, ak na webe môžete ľahko dohľadať, čo študoval, kde študoval a prípadne akú má ďalšiu odbornú prípravu.
Grossmann tiež odporúča, ak má niekto pochybnosti, aby sa priamo spýtal človeka, ktorý poskytuje tento typ služieb, aké má vzdelanie. „Pokiaľ nevie vysvetliť svoje nadobudnuté vzdelanie, odporúčam nepokračovať v takomto terapeutickom alebo sebarozvojovom procese,“ dodáva.
Eva Klimová by sa pri výbere psychológa zamerala aj na to, či ide napríklad o odborníka, ktorý je zamestnaný v zdravotníckom zariadení. Ak áno, tak to zariadenie garantuje odbornosť. Ak človek pôsobí v samostatnej praxi, musí byť držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a mať pridelený kód poskytovateľa.
„Máme veľa ľudí, ktorí poskytujú rôzne formy terapií, ale nie sú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje Klimová. V tomto prípade pritom nemusí vždy nutne ísť o ľudí, ktorí nemajú vzdelanie v psychológii. „Nie je taký veľký problém nájsť si klinického psychológa, nájsť si pracovného psychológa či poradenského psychológa. Tam sa ľudia plus-mínus vedia orientovať, ale v terapiách sa ľudia veľmi orientovať nevedia,“ vraví Klimová.
Ak má vraj človek pochybnosti, dobrou voľbou býva obrátiť sa na stavovské organizácie – Slovenskú komoru iných zdravotníckych pracovníkov, Slovenskú psychoterapeutickú spoločnosť alebo Slovenskú komoru psychológov – a tie overia, či psychoterapeut má oprávnenie na výkon činnosti.