0.02.2025 Šikana. Slovo, ktoré v sebe nesie bolesť, strach a zranené duše. Nie je to len detský problém, ktorý zmizne s dospievaním, ani ojedinelý výstrelok v správaní. Šikana je hlboko zakoreneným javom, ktorý odhaľuje temné zákutia ľudskej psychiky. Prečo sa ľudia, často ešte deti, uchyľujú k tomu, aby druhým ubližovali? Čo ich vedie k tomu, aby sa cítili silnejší na úkor slabších? Psychoanalýza, s jej prenikavým pohľadom do nevedomia, nám ponúka odpovede, ktoré sú rovnako znepokojujúce, ako aj poučné.
Hľadanie moci v chaose vnútra
Podľa Sigmunda Freuda, zakladateľa psychoanalýzy, je ľudská psychika bojiskom, kde sa stretávajú inštinkty, túžby a potláčané emócie. Šikanovanie často pramení z vnútorného konfliktu agresora. Predstavme si dieťa, ktoré vyrastá v prostredí, kde sa cíti bezmocné – či už kvôli prísnym rodičom, nedostatku pozornosti, alebo vlastným pocitom menejcennosti. Toto dieťa, uväznené vo svojej bolesti, hľadá spôsob, ako znovu získať kontrolu. A tu sa rodí šikana: v momente, keď si uvedomí, že môže ovládať druhých – ich strach, ich slzy, ich podriadenosť.
Freudov koncept vytesnenia nám pomáha pochopiť, prečo agresori často premietajú svoje vnútorné trápenia na obete. Ten, kto šikanuje, nevie alebo nechce čeliť vlastnej zraniteľnosti. Namiesto toho svoje pocity hanby, strachu či hnevu presúva na niekoho iného – na obeť, ktorá sa stáva zrkadlom jeho vlastných potlačených emócií. Keď útočník vidí slzy svojej obete, cíti sa na chvíľu silnejší, akoby premohol vlastné slabosti.
Obete ako obetné baránky
Psychoanalytická teória Melanie Kleinovej pridáva ďalšiu vrstvu k pochopeniu šikany. Kleinová hovorila o projekcii a štiepení ako mechanizmoch, ktorými sa psychika vyrovnáva s vnútornou disharmóniou. Agresor, ktorý šikanuje, často štiepi svet na „dobrý“ a „zlý“. Obeť sa stáva symbolom všetkého „zlého“ – slabosti, inakosti, zraniteľnosti –, zatiaľ čo agresora napĺňa ilúzia, že on sám je „dobrý“ a silný. Tento proces je však klamlivý. V skutočnosti agresora prenasledujú jeho vlastné tiene, ktoré nechce vidieť.
Obete šikany nie sú náhodné. Často sú vybrané preto, lebo v agresorovi vyvolávajú pocit ohrozenia – či už ide o ich inakosť, citlivosť, alebo jednoducho to, že sú slabšie a menej schopné sa brániť. Tým, že agresori útočia na tieto „slabé miesta“, pokúšajú sa potlačiť vlastné pocity zraniteľnosti, ktoré ich trýznia.
Kde sa rodí semeno šikany
Psychoanalýza zdôrazňuje, že korene šikanovania siahajú hlboko do detstva a rodinného prostredia. Carl Gustav Jung, ktorý rozšíril Freudove myšlienky, hovoril o archetypoch a kolektívnom nevedomí. V kontexte šikany môžeme vidieť, ako sa v deťoch prebúdzajú archetypálne vzorce správania – túžba po moci, dominancii a príslušnosti k skupine. Ak dieťa vyrastá v prostredí, kde je agresia modelom správania (napríklad v rodine, kde rodičia riešia konflikty krikom alebo fyzickým trestom), učí sa, že sila znamená nadradenosť.
Spoločnosť tieto vzorce ešte umocňuje. V kultúre, ktorá glorifikuje úspech, silu a dominanciu, sa šikana stáva akýmsi zvráteným spôsobom, ako si jednotlivec potvrdzuje svoje miesto v hierarchii. Deti, ktoré sa cítia vylúčené alebo nedocenené, môžu hľadať pocit príslušnosti tým, že vytvoria skupinu, ktorá šikanuje slabších. Skupinová dynamika, ako ju opísal Wilfred Bion, zosilňuje toto správanie – jednotlivec sa cíti chránený anonymitou skupiny a jeho agresia sa stáva ešte bezohľadnejšou.
Uzdravenie cez pochopenie
Šikana nie je len problém jednotlivca, ale zrkadlo spoločnosti a jej hodnôt. Psychoanalýza nám ukazuje, že agresori aj obete sú obeťami hlbších psychických rán. Agresor potrebuje pomoc, aby čelil svojim potlačeným emóciám a našiel zdravé spôsoby, ako zvládať svoje bolesti. Obete potrebujú podporu, aby sa mohli postaviť za seba a znovu získať sebaúctu.
Cesta von zo šikany vedie cez empatiu a pochopenie. Ak chceme šikanu zastaviť, musíme sa pozrieť do vnútra – do našich rodín, škôl, komunít. Musíme vytvárať prostredie, kde sa deti cítia bezpečne vyjadrovať svoje emócie, kde slabosť nie je trestaná, ale chápaná ako súčasť ľudskej skúsenosti. Psychoanalýza nás učí, že v každom z nás drieme potenciál na agresiu, ale aj na lásku a porozumenie. Rozhodnutie, ktorý z týchto potenciálov necháme rásť, je na nás.
Šikana nie je len prejavom zloby. Je volaním o pomoc, ktoré nevieme vysloviť inak. Počúvajme ho – a hľadajme odpovede, ktoré liečia, namiesto toho, aby ranili.
S láskou Váš Dobrý Kouč