15.12.2024 Sú zvyknutí vychádzať druhým v ústrety, často až na vlastný úkor, bez toho, aby si to uvedomovali. Do terapeutického kresla ich často privádza stres, pocit vnútorného nepokoja alebo nedostatočné sebavedomie. Niekedy hovoria o tom, že sa cítia bez energie, ťažko ovládajú svoje emócie, majú pocit, akoby v živote zamrzli. Keď sa však rozprávame ďalej, často s prekvapením zisťujú, že nie sú sami v sebe tak stratení, ako si doteraz mysleli. Čoraz jasnejšie vidia, kadiaľ vedie cesta. Cítia to. Keď hovoria o svojich snoch a prianiach, zrazu žiaria. Problémom je však vykročiť v ústrety vlastnému šťastiu. Objavuje sa dilema a spôsobuje vnútorné napätie. Ísť si za svojím je predsa sebecké! Tak čo teraz?
Je to nepríjemný vnútorný konflikt. Ťažko sa mu čelí. Preto sa často maskuje a na prvý pohľad sa zdá, že problém je niekde inde. V nedostatku sebavedomia, v tom, že nezvládate svoje emócie, v problémoch so spánkom alebo v pocite ťažoby na srdci, bezmocnosti a celkovej bezvýchodiskovosti.
Pre človeka je často prijateľnejšie myslieť si, že všetko je jeho chyba, než pripustiť, že svet naokolo je postavený na hlavu. Že je plný zmätku a neistôt, že nie je bezpečným miestom na život a priestorom, kde by sme sa mohli spoľahnúť na akékoľvek jednoznačné a pevné pravidlá, ktoré by nám umožnili nájsť pokoj.
Ak máte pocit, že ste tak trochu „pokazení“ a sami, zatiaľ čo ostatní žijú svoje krásne, šťastné a naplnené životy, ktoré im svojou spoločnosťou radšej nechcete narúšať, čítajte ďalej.
Odkiaľ pochádza sebakritika?
Človek je z biologického pohľadu dosť slabé stvorenie. Dlho sa vyvíja a počas tohto obdobia je úplne alebo značne závislý na podpore druhých. Ani v dospelosti táto závislosť nekončí. Ľudská spoločnosť sa rozvíja vďaka schopnosti deľby práce, nie preto, že by každý z nás bol schopný si svojpomocne vybudovať domov, uloviť korisť a ochrániť sa pred tigrom alebo nepriazňou počasia. Nie sme supermani.
Potrebujeme okolie vnímať ako bezpečné a spoľahlivé, nie vždy však také je. Zažiť situáciu, keď nás ohrozuje iný človek, je desivé. Ak je však zlo zrejmé a jasne identifikovateľné, ľahšie vieme, čo robiť, a jasne vidíme, že chyba nie je v nás. Situácia nás núti mobilizovať všetku energiu, čím vnútorne silnieme.
Ľudia, ktorí prichádzajú na terapiu, sa však často pozastavujú nad tým, kde sa ich pocity bezmocnosti a zmaru berú, keď ich nič zlé v živote nestretlo, nikto im neublížil a rodičia sa o nich starali, ako najlepšie vedeli.
Kde je hranica medzi zdravým sebectvom a neohľaduplnosťou?
Hranica medzi zdravým napĺňaním vlastných potrieb a sebeckým správaním spočíva v našom zámere. Ak je cieľom žiť v súlade so sebou, bez očakávania, že nám šťastie zabezpečí niekto iný, je to prejav vnútornej sily a zodpovednosti. Skutočný sebecký človek naopak manipuluje druhých, aby naplnil svoje potreby na ich úkor.
Každý z nás má právo žiť tak, aby bol šťastný. Nechajte sa viesť vlastným vnútorným kompasom, nie očakávaniami okolia. Sväté právo na vlastný život znamená vziať na seba zodpovednosť a žiť ho podľa svojich predstáv, nech už si ostatní myslia čokoľvek.