Cesta do stredu svojho ja.
Najlepšia a najjednoduchšia definícia rozdielov medzi EQ a IQ – EQ – schopnosť človeka cítiť – IQ – schopnosť človeka myslieť
Rôzni autori sa “bili o to, čo je viac” až sa rôznymi odbornými diskusiami zhodli na tom, že:
Je veľmi dôležité, že emocionálna inteligencia nie je protikladom inteligencie. Nie je to triumf srdca nad hlavou, je to ich jedinečný prienik.
IQ je stabilná schopnosť, ale EQ sa dá “tuningovať”
Emocionálna Inteligencia – podľa niektorých štúdií ma EQ výrazne väčší vplyv na úspech v živote človeka ako IQ. Možno aj preto, že nikto nie je ostrovom samým pre seba, ale sme súčasťou človečenstva. Nežijeme v izolácií a aj chce ľudstvo aj z evolučného hľadiska napredovať, musíme sa navzájom doplnať.
EI má vplyv aj na zdravie, pozitívny náhľad na svet, šťastie – vzťahy
Malý princ, Exupéry – Dobre len srdcom vidí človek. Čo je naozaj dôležité je oku neviditeľné.
Naša moderná, vzdelaná spoločnosť akoby zavrhla emócie a uznávala iba racionálne myslenie. V posledných rokoch sa však čoraz viac venuje pozornosť aj emóciám. Viac ľudí prehodnocuje svoj postoj k pocitom a vníma ich ako potencionálny zdroj pozitívneho náhľadu na život. Bežne sa objavujú tézy a postoje typu:
- Keď sa nevyrovnám so svojimi pocitmi teraz, neskôr mi spôsobia vela problémov
- Pocity sú skvelými radcami, keď má človek urobiť rozhodnutie
- Život nie je len o myslení….
Emocionálna inteligencia
- Spoznanie vlastných emócií – Znalosť vlastných emócií. Sebauvedomenie – schopnosť naučiť sa pociťovať svoje emócie, poznanie seba samého
- Zvládanie svojich emócií. Nakladať so svojimi pocitmi tak, aby zodpovedali situácií je schopnosť, ktorá má základ v rozvinutom sebauvedomení. Identifikovanie a označenie emócii – emocionálna gramotnosť
- Motivovanie seba samého. Zapojenie emócií do konania človeka je potrebné, lebo inak by nebol schopný sa dlhodobo sústrediť a stratil motiváciu.
- Vnímanie a pochopenie emócií ostatných ľudí. Empatia je základná „ľudská kvalita“. Táto vlastnosť sa s rastúcim emocionálnym sebauvedomením prehlbuje.
- Umenie medziľudských vzťahov. Zvládanie vzťahov, teda zvládanie emócií ostatných. Či má človek uspokojivé medziľudské vzťahy, závisí do značnej miery na tom, či je schopný vcítiť sa do emócií ostatných a prispôsobiť tomu svoje konanie.
Význam poznávania a vŕtania sa v téme Emocionálna inteligencia
- poznať lepšie seba samých
- zisťujete, čo vám skutočne prospieva a čo nie
- viete zlepšiť svoje vzťahy
- viete zvládať svoje emócie a efektívne sa stavať k emóciám druhých
- komunikujete efektívne a pozitívne ovplyvňujete ostatných
- efektívnejšie sa vyrovnávate s konfliktmi a problémami, zmenou
- nasledujete svoje inštinkty
- držíte na uzde svoje impulzívne správanie a znižujete riziku, že sa vám zmocnia emócie, ktoré nechcete, ktoré vám nerobia dobre
Emocionálna inteligencia sa dá potlačiť racionalizáciou. Sú životné prípady, kedy to ide v neprospech a kedy pocity a city sú najlepším kompasom pre rozhodnutia. Hovorí sa o tom, že EI sa dá z človeka vytĺcť. Bohužiaľ, podobne ako pri racionalizovaní, aj deti s násilníckymi alebo nedbanlivými rodičmi môžu počas dospievania nadobudnúť presvedčenie, že by z rozličných dôvodov nemali nikdy prejavovať svoje skutočné emócie. Tento proces sa môže začať už pri narodení. Erik Erikson vraví, že dieťa sa učí základnej dôvere a základnej nedôvere. Na druhej strane určité výskumy potvrdili, že aj tieto emo-handicapované deti s nízkou mierou emocionálnej inteligencie si ju môžu zvýšiť, ak im ostatní poskytnú zdravé emocionálne návyky a starostlivosť. Tieto výsledky sú dôkazom toho, že trénovanie EI môže pomôcť človeku rozvinúť si schopnosť optimistického alebo empatického myslenia.
Dá sa povedať, že človek, ktorý ma vyššiu emocionálnu inteligenciu oproti ostatným, má tieto výhody:
- pozná lepšie seba samého
- vie, čo spúšťa jeho emócie
- vie, čo ho motivuje
- je celkovo radostnejšie a optimistickejšie naladený
- je prispôsobivejší a má väčšiu radosť zo zmeny
- má relatívnej menej emocionálnych výlevov
- menej potláča svoju prirodzenosť
- má lepšiu disciplíu
- obyčajne je priateľskejší
- má väčšiu sebadôveru
- žije autentickejší život ako väčšina ostatných
Emócie – vedci zaoberajúca sa evolúciou mozgu tvrdia, že emócie sú staršie ako racionálne myšlienky. Racionálne myšlienky sa zameriavajú na to, čo môžeme vyskúšať, vidieť, počuť, zacítiť alebo zavoňať. Emócie sú v prírode univerzálnejšie a symbolickejšie. Tým, by sa dalo vysvetliť, prečo majú emócie väčšiu silu ako logika.
Kľúčové emócie
Pre zaujímavosť – bez ohľadu na to, aký je človek inteligentný, keď ho postavia pred bezprostredné a silné životunebezpečné ohrozenie, vylúči svoje výkaly, aby svoje telo odľahčil a mohol rýchlejšie utekať. To je inštinktívna reakcia, ktorá pochádza z ľudských začiatkov.
Máme len 6 kľúčových inštinktívnych emócií:
- strach
- hnev
- odpor
- smútok – prehistorická averzia voči strate
- prekvapenie
- radosť
Emócie ako rozpačitosť, hanba, závisť, nenávisť, ale aj súcit, – sú tiež skutočné, ale komplikovanejšie v tom, že vyžadujú určité premýšľanie nad danými okolnosťami. Nie sú to okamžité emocionálne reakcie. Prvých 6 emócií sú impulzívne, tie ďalšie si vyžadujú istú mieru analýzy.
1. Poznanie seba samých
Ľudia s vysokým EQ obyčajne dobre rozumejú svojím hodnotám a presvedčeniam, majú jasné ciele a vízie, vedia snívať, sú sebavedomí a príjmajú svoje silné a slabé stránky. Lepšie vedú svoje vzťahy.
Keď sa lepšie poznáme, môžeme byť empatickejší a citlivejší aj voči potrebám iných.
Poznať seba samých znamená, že vieme pomenovať svoj emocionálny stav a aj ho primerane odkomunikovať.
Pozrieť sa zvrchu na svoje emócie – to je schopnosť nadhľadu pri riešení problémových situácií.
“Človek, ktorý nikdy neprešiel peklom svojich vášní, ich nikdy neprekonal” – hovorí Jung.
Postaviť sa čelom svojim emóciám je veľmi ťažké a vlastne väčšina z nás to ani nikdy neurobí. Bežné reakcie sú “som v poriadku” alebo “nechajme to tak” Najmä keď hovoríme o negatívnych emóciách. A jedna z najviac paralyzujúcich je strach. Koľkokrát sme niečo nepovedali alebo neurobili zo strachu, aký by to prinieslo výsledok? Postaviť sa čelom svojmu strachu môže byť úžasný, dokonca adrenalinový zážitok. Naučíme sa kontrolovať svoje emócie namiesto toho, aby nás kontroloval náš strach
Existuje skvelé cvičenie na konfrontáciu so strachom (a aj ďalšími nebezpečnými a na to nadviazanými emóciámi)
1. AKÉ MÁME MOŽNOSTI KEĎ…..?
Neexistuje univerzálny návod na vyriešenie všetko, ale samotné hľadanie riešenia a zamýšľanie sa nadtým, je spôsob znižovania strachu
2. NAPÍSAŤ SI SVOJE PROBLÉMY DO ČASOVÉHO SLEDU, aby ste sa nemuseli zaoberať všetkými naraz.
Každý z náš určite zažil niečo, čo sa v psychológii nazýva emocionálny výlev, výbuch emócií, sopka, ktorá vybuchne a chŕli lávu. Ak ste zatiaľ nikdy nestratili hlavu môžete sa považovať za šťastného človeka. Ak sa vám to stalo, určite nechcete, aby sa to zopakovalo.
Emocionálny výlev nastáva v momente a spustí reakciu ešte predtým ako má racionálna JA šancu zhodnotiť, čo sa deje a či je to vôbec dobrý nápad. Charakteristickým znakom je to, že keď ten moment pominie, človek, ktorý sa nechal uniesť, nechápe, čo to na neho prišlo. A veľakrát to potom ľutuje….
V čase pred emocionálnym výlevom sa nám prudko začína hromadiť adrenalín, ak to vedome spozorujeme, môžeme použiť techniky na odstránenie stresu a získať aspoň pár sekúnd času.
HNEV
- má rýchlu reakciu, vzniká za pár sekúnd do 1,5 minúty
- následok u seba – podráždenie, zlá nálada, ľútosť
- odbúravanie pocitu niekoľko hodín
- nebezpečný následok tzv. Špirála hnevu – nášlapné míny v rámci nasledujúcich momentov
- ak to viem, môžem s hnevom pracovať
Existuje pár rád, keď to na nás prichádza a dokážeme to identifikovať:
- počítať do desať
- poprosiť niekoho o pomoc
- predstaviť si možné následky (ja si predstavujem, oplatí sa mi vychrliť lávu a doslova obrazne si to predstavím a už samotná predstava je ventil)
- obrátiť všetko na humor
- dýchať zhlboka z bránice, pretože to upokojuje – aspoň 6 krát
Jediný problem je ten, že to vzniká rýchle a väčšinou v priamom kontakte s človekom….a nie vždy to stihneme. Človek, ktorý príjmateľom (obeťou) emocionálneho výlevu reaguje prehistorickými reakciami – boj, útok alebo stuhnutie na mieste
Zvládnutie negatívnej emócie iných:
- vypočuť bez prerušenia – neútočiť, uvedomiť si , že aggressor nepočúva, keď vybuchne sopka, alebo agresor môže útočiť nepriamo cez povýšeneckosť a iróniu. Prípadne ak sa to hodí na situáciu, požiadať kľudne iba o to, aby stíšil hlas, prípadne sa posadil – môže to trochu spacifikovať.
- vyjadriť ľútosť, konštatovanie, ospravedlnenie, napr. konštatovanie – chápem, si nahnevaný….
- riešenie, kompromis – vyjadrite želanie riešiť konflikt
- overenie – si ok? Je to pre Teba prijateľné takto?
- zapojte selektívne ignorovanie takže:
1. reagujte len na vecnú stránku
2. požiadajte o korektné správanie
3. alebo odmietnite slušne za danej situácie komunikáciu
Limbická emocionálna časť mozgu nám funguje, aby sme prežili. Je to ako obranný radar, ktorý vyhodnocuje pocitovo nebezpečenstvo z prostredia…a sleduje ho.
Vysvetlíme si to na príklade, niekedy sa môžeme ocitnúť v situácií, že napríklad náš nadriadený pôsobí pokojne, ale pod povrchom môže byť urazený, ale frustrovaný z niečoho, niekoho iného. A tak sa s nami rozpráva a žiada nás, aby sme niečo urobili. Slová znejú rozumne, ale my cítime, že niečo nie je v poriadku. Tento nesúlad stačí, aby v nás vyvolal úzkosť alebo strach…Náš limbický mozog vysiela signály, že niečo nie je v poriadku a niekto nám chce ublížiť. (hoci to tak nie je) a už môže vzniknúť niečo, čo je problem, nás sa netýka a kým sa to nevykomunikuje, budeme si to nosiť v sebe. Náš obranný radar funguje veľmi citlivo na výraze tváre, tón hlasu, pohľady…neverbálnu komunikáciu a podvedome to vyhodnocuje…a ako iste vieme len 7 percent komunikácie sa deje prostredníctvom slov, 93 informácií prichádza z neverbálnej komunikácie.
Dôležité je objaviť ľahkosť, čo je opakom obrany, pri ktorej prichádzame do protiútoku.
Dôležité je prijať skutočnosť, že “môžeme” zažívať emócie, a chcieť sa dostať do zóny pokoja.
Slová Reinholda Niebuhra:
Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého.
Inými slovami, pracujte na tom, čo môžete zmeniť a prijmite to, čo nemôžete, bez toho, aby ste si s tým robili starosti..
NAŠE VNÚTORNÉ DIEŤA
- základ pochopenia emocionálnych procesov.
Či sa narodíme bohatí, chudobní, bystrí, menej bystrí, fyzicky zdatní alebo nie, všetci začíname svoj život ako bábätka. Prežijeme iba vďaka starostlivosti a krmeniu našich rodičov, alebo opatrovateľov.
J.B. Watson povedal: Dajte mi dieťa do 5 rokov a ja z neho vychovám čo chcete, vraha, génia…a potom ho už neprerobíte…..radikálna myšlienka…
Dieťa iba príjma, ako špongia. Skúsme si predstaviť detskú osobnosť ako súbor sadeníc. Povedzme, že zo stovák sadeníc, ktoré tvoria celok sa niektoré krmia zalievajú viac než ostatné. To, čo by sme hľadali u emocionálne inteligentného človeka neskôr v živote je rad sadeníc rovnakého vzrastu a sily, no často to vyzerá ako rôzna džungľa. A niektoré sadenice sú takmer mŕtve, lebo neboli dostatočne zalievané. Vždy, keď sa nenaplní niektorá z našich emocionálnych potrieb, uzamkneme túto časť svojej inteligencie a často od nej zahodíme kľúč. Bohužiaľ niektoré z týchto emocionálnych udalostí sa udiali predtým, než sme dosiahli 3 roky, a preto si ich ani nepamätáme.
V knihe Uzdravenie vnútorného dieťaťa autorka uvádza: vnútorné dieťa nikdy nevyrastie a nikdy neodíde preč. Ostáva pochované zaživa a čaká na svoje oslobodenie. Nemôžeme si vybudovať funkčný, šťastný život dospelého človeka na vratkých základoch vystrašeného a osamelého dieťaťa, ktorého základné potreby sa nikdy nenaplnili”
Vnútorné dieťa v nás môžeme v priebehu života vedome liečiť a posilňovať väzby, ktoré nám chýbali.
Ak je to tak, nemajte strach. Dá sa s tým konfrontovať vedome a vedome si budovať “emocionálne dávanie aj príjmanie” Možno si dokážete predstaviť, keď ste sa ako dieťa cítili stratení, neistí, alebo zavrhnutí. Možno ste si niektoré z týchto pocitov preniesli aj do dospelého života. Niektoré udalosti v našom živote môžu spustiť pocity, pred ktorými sme sa uzavreli. Môžu to byť pocity viny, odmietnutia, obviňovania, smútku alebo úzkosti. Často ani nevieme, že tieto pocity nám spôsobili staré rany z detstva. Navrávame si, že sme jednoducho takí a potom často opakujeme modely správania, ktoré nám tieto pocity spôsobujú, ale v konečnom dôsledku znamenajú určitý pocit istoty – zónu komfortu. A tak sa stáva, že dievčatá, ktoré boli týrané otcom, si nájdu tyrana, že chlapec, ktorý odmietal týranie otca, ktoré videl ako realizuje na matke sa sám stane psychickým tyranom svojej ženy….
Keď chceme pretrhnúť reťaze, ktorými sme zviazaní, musíme sa ponoriť do svojho vnútra objaviť v sebe zranené dieťa a pomôcť mu sa zmieriť so svetom dospelého človeka.
Keď nezačneme liečiť zranené dieťa, môže to komplikovať život nás aj ostatných.
Koľkí z nás opakujú tie isté modely vo vzťahoch?
Tento handicap môžeme vedome zničiť. Je nebezpečný pre naše vzťahy preto, že si ho neuvedomujeme. Prostredníctvom poznávania svojho Ja sa môžeme naučiť lepšie robiť rozhodnutia, preciťovať uvedomelo veci, lepšie sa koncentrovať a pripisovať význam nášmu emocionálnemu prežívaniu.
2. Emocionálna gramotnosť – pomenovanie pocitov
Ak chcem poznať svoje pocity a pochopiť pocity iných, podporovať v sebe empatiu. Musíme začať samými sebou. Vedieť popísať a pomenovať svoje pocity. Ak nie ste zvyknutí hovoriť o svojich pocitoch – a v princípe sa zhodneme na to, že to nie je “normálne” a konvenčné…ale prospešné. Dôležité je rozlíšiť, že myšlienky si myslíme a emócie cítime. Nemôžeme si myslieť pocity.
Bežné zaužívané chyby:
Cítim Hnev, Súcit, Sklamanie….
Myslím, že som sklamaný – NIE – Som sklamaný, alebo cítim sklamanie.
Cítim sa ako debil, šašo, hlúpa hus…..
Správne:
Je mi smutno
Som rozrušený
Som rozčúlený
Mám zranené city.
Som šťastný
Cítim vďačnosť
Niekedy nám stačí určitý pocit pomenovať a skutočne ho aj pocítime. Akoby sme pomenovaním pocitu poskytli mysliacemu mozgu prístup k svojej protichodnej emocionálnej polovičke.
Identifikovanie pocitu jeho pomenovaním je nevyhnuté pre rozvoj vrodenej ľudskej schopnosti spracúvavať emócie.
Pre niekoho to môže byť dosť desivá predstava hrať sa a otvárať svoje emocionálne prežívanie, lebo majú silného tradičného myšlienkového strážcu. A keď ho potlačíme, môže priletieť zo všetkých smerov rôzne emócie. Vychádzajme z toho, že racio a emocio by malo byť v rovnováhe, občas dominuje jedna cast, občas druhá, ale nemožno výrazne potláčať jednu alebo druhú časť, ak to robíme, ide to v náš neprospech, v neprospech nášho šťastia, schopnosti mať efektívne vzťahy…..
3. Prijatie a pochopenie emócií
Jung: „Nemôžeme zmeniť nič, kým to neprijmeme. Zavrhnutie neoslobodzuje, ale zväzuje”
Bežne rozdeľujeme emócie na pozitívne a negatívne. To nemusí byť absolútna pravda. Napríklad strach môžeme považovať za negatívnu emóciu, no strach v praxi môže dosiahnúť veľké veci – môže nás ochrániť pred nebezpečnou situáciou, alebo nám pomôže zmobilizovať sa napríklad v práci – strach zo straty zamestnania…Všetky pocity sú odôvodnene. Možno len nechceme prežívať niektoré z menej príjemných emócií na úkor tých príjemnejších, ale každá emócia má svoju dôležitosť a hodnotu. Všetci sme zažili dni “blbec” keď sme mali pocit, že nič sa nedarí, nič nemá zmysel, alebo je príliš náročné a nemáme silu na nič. Alebo naopak dni, keď sme mali pocit, že život je hračka a všetko ide ľahko.
Dôležité je pochopiť a prijať svoje emócie.
Inštinktívne chceme prežívať tie pekné ako láska, súcit, vďačnosť, eufória, spokojnosť…zatiaľ čo odmietame alebo potláčame tie pre nás nepríjemné, ako hnev, strach, odpor…
To je čiastočne chyba….
Ignorovaním alebo potláčaním týchto blokov ich neodstránime, iba dosiahneme to, že v budúcom živote ich len situáciami posilníme. Bez pádov nemôžeme zažiť vzostupy. Keď si napríklad nedovolíme zažiť hnev, nie je to zdravé, na druhej strane prežívať ho každý deň je rovnako neprimerané. Kľúčom je násť zdravú rovnováhu medzi oboma možnosťami. Sila emócií a ich cirkulácia v nás je ako voda vo fontáne, musí prúdiť. Keď ju nenecháme prúdiť, vyleje sa. Ak emócie potláčame, jedného dňa vyskočia na povrch a poriadne nás uhryznú.
Prvým krokom prijatia a zvládnutia emócií je skoncovať s rozdeľovaním pocitov na dobré a zlé.
Predstavme si napríklad situáciu, keď nás privedie k slzám dojímavá scéna z filmu alebo v knihe. Zasiahne nás to a spôsobí prúdenie emócií. Zároveň sa nás táto situácia netýka osobne, ale spustí niečo čo potrebuje vyjsť a oslobodiť sa. Vyplačte sa….Ak ste niečo take zažili s hnevom, je to super, lebo sa z toho môžeme vela naučiť. Ak ste niečo take zažili s nepríjemnými emóciámi je to super, aj keď je to bolestné. Taký zážitok môže byť rovnako obohacujúci a napĺňajúci ako príval dobrých emócií.
Toto nie je obhajoba straty kontroly nad sebou a oddávanie sa emócií.
Iba uznanie a prijatie svojho emocionálneho JA. Presne tak, ako pri sledovaní filmu alebo čítaní knihy dovoľme, aby cez nás prešli (samozrejme nehovorím o emocionálnom výleve, výbuchu) Mučivé pocity nám po určitom čase môžu priniesť veľký osoh, aj keď to tak nemusí vyzerať v období, keď ich preciťujeme. Môžu sa stat stavebnými kameňmi nášho “lepšieho” ja.
Budeme vedieť prijať a prejavovať emócie.
Neznamená to, že by sme mali ukazovať všetky svoje emócie celému svetu. Ide len o to, aby sme pri skrývaní emócií pred okolím nedopadli ta, že ich budeme skrývať aj sami pred sebou. Plačme, smejme sa, kričme, alebo sa hnevajme, len to skúsme urobiť na bezpečnom mieste, kde neublížime sebe, ani nikomu inému. A na konci sami sebe poďakujme za to, že sme odobrali potlačeným emóciám moc, ktorú by nad name mali, keby sme im nenechali voľný priechod. Ignorovanie svojich emócií jednoducho nefunguje, pretože jedného dňa sa vrátia a budú nás prenasledovať. A potom naša reakcia na niečo zdanlivo banálne môže byť úplne neprimeraná súčasnej udalosti a mohli by sme byť vydaní na milosť a nemilosť emocionálnemu výlevu.
Príbeh o 2 vlkoch:
Jeden večer vzal starý Indián svojho vnuka a rozprával mu o bitke, ktorá prebieha vo vnútri každého človeka. Povedal mu, „Chlapče, tá bitka v každom z nás je medzi dvomi vlkmi.“
Jeden je zlý. Je to zlosť, závisť, žiarlivosť, smútok, sebeckosť, hrubosť, nenávisť, sebaľútosť, falošnosť, namyslenosť a ego.
Ten druhy je dobrý. Je to radosť, pokoj, láska, nádej, vyrovnanosť, skromnosť, láskavosť, empatia, štedrosť, vernosť, súcit a dôvera.
Vnuk o tom všetkom premýšľal a po minúte sa opýtal, „A ktorý vlk zvíťazí?“
Starý Indián odpovedal: „Ten, ktorého kŕmiš.“
4. Sebadôvera:
Uznanie svojej vlastnej hodnoty.
Svoju sebadôveru si rozvíjame a posilňujeme počas celého života pri predstavách o sebe samých, ktoré si robíme na základe zážitkov s inými ľuďmi a aktivitami. Na utváranie našej celkovej sebadôvery majú veľký vplyv zážitky z detstva. Keď sme vyrastali, všetky naše úspechy, neúspechy a to, ako sa k nám správali naši najbližší, rovesníci, učitelia prispievali k utváraniu našej celkovej sebadôvery.
Ako si zlepšiť sebadôveru?
- postaviť sa čelom kritike
Povedzme, že sme s niekým v určitej situácií a pomyslíme si napr.:
Vyzerá nahnevane. Nič nepovedal, ale určite to znamená, že ma nemá rád….
Potom si predstavme, že sme najlepší priateľ sebe samému, ktorý by nám možno povedal niečo take:
Fajn, vyzerá nahnevane, ale ty nevieš prečo. Možno to s Tebou nemá nič spoločné. Možno by si sa ho mal na to opýtať.
- starať sa o seba – lebo vy za to stojíte
Teda robme veci, pri ktorých sa cítime dobre a ktoré neubližujú nám ani nikomu inému. Pochváľme sa za to, keď sa nám niečo podarí. Píšme si dobré veci do emocionálneho denníka. Aj male úspechy sú už krokom vpred.
- požiadať o pomoc niekoho iného, keď ju potrebujete
Je to dôležitý krok, ale často najťažší. Ľudia s nízkou sebadôverou ostatných často neprosia o pomoc, pretože majú pocit, že si ju nezaslúžia alebo sa hanbia “ponížiť” že o niečo prosia, žiadajú.
Niekoľko spôsobov, ako požiadať o pomoc iných:
- poproste priateľov, aby vám povedali, čo majú na vás radi alebo čo podľa nich robíte dobre
- poprosite niekoho, komu na vás záleží, aby na chvíľu počúval, ako seba sami chválite, bez toho, aby vás prerušoval dokonca aj pozitívnymi ohlasmi. Dostaňte to zo seba.
- Poproste niekoho o objatia – má magický účinok
- Poproste niekoho, kto vás má nepodmienene rád, aby vám to pripomenul a povedal, prečo vás má rád.
Niekedy môže byť nízka sebadôvera taka bolestivá, že treba vyhľadať profesionálnu pomoc…..
5. Prispôsobivosť a zmena
Pán Darwin povedal:
“ Nie sú to najsilnejšie druhy, ktoré prežijú ani tie najinteligentnejšie, ale tie, ktoré sa vedia najlepšie prispôsobiť zmene”
- Okolnosti sa nemusia zmeniť, ale zmeniť sa môže to, ako sa na ne pozeráte.
Pozrime sa na to z praktického hľadiska,
Neviete povedať nie, aby ste sa tým nedotkli iných. Ak vás teda niekto požiada, aby ste urobili niečo, čo by ste radšej neurobili, alebo na to nemáte čas a vy mu poviete áno, iba sa vo vás nahromadí hnev alebo frustrácia. Skúste povedať nie, aj takými malými krokmi sa viete posunúť. Uľaví sa vám a dokonca pocítite radosť, že ste to dokázali.
Alebo sa vám stali nepríjemné veci, koniec vzťahu, na ktorom vám záleží. Nič okrem smrti nie je neprekonateľné. Je to odvážne tvrdenie, ale v takýchto situáciách je najdôležitejší postoj, ktorý zaujmete. Straty, prevraty nemusia znamenať koniec sveta, možno iba koniec sveta, ako ste ho poznali. Ivy Bakerová –Priestová (bývalá americká ministerka financí povedala) “Svet je guľatý a miesto, ktoré vyzerá ako jeho koniec, môže byť aj jeho začiatkom. Zapamätajte si, že ide o tom, ako sa na vec pozeráte a ako tú situáciu beriete.
Konce sú vlastne začiatky.
6. Schopnosť dokonale sa ovládať.
Schopnosť dokonale sa ovládať znamená, že človek si vie vybrať, aké emócie chce zažívať, namiesto toho, aby bol obeťou nálad. Nemýľme si však ovládanie emócií s ich pochovávaním a zatváraním dverí pred nimi. Je to potencionálne nebezpečná zábava. Schopnosť vybrať si emócie, ktoré chceme prežívať – obyčajne to znamená transformovať nepríjemné a vyčerpavajúce emocionálne rozpoloženie na pozitívne a produktívne, teda znamená odvahu priznať si a prijať emócie a potom s nimi niečo urobiť. Schopnosť dokonale sa ovádať vyžaduje optimistickú náladu a odhodlanie.
Náš život sa tak ocitne v našich rukách.
Jung: “Nasledujte tie želania a takými spôsobmi, o ktorých zo skúseností viete, že sú vase vlastné” Všetko závisí od toho, ako sa na veci dívame, nie od toho, aké sú samy o sebe”
BYŤ TERAZ– život v prítomnom okamihu, lebo iba vtedy si vieme vedome vybrať, minulosť nezmeníme a budúcnosť je pred nami. Znamená to, žiť teraz a využívať príležitosti a možnosti každého okamihu. Znamená to aj žiť ako ľudská bytosť, nie ľudský robot.
Mnohí žijeme buď v minulosti alebo v budúcnosti. Koľkokrát sme počuli výroky…keby som schudla, potom by som…alebo keď schudnem, tak až vtedy…budem šťastná….Sami si tak kladieme pod nohy polená k príjemnému prežívaniu príjemných pocitov.
Jeden klasik povedal:
“Stále sa pripravujeme na život, no nikdy nežijeme”
Satchel Paige (basebalista)
“Pracuj tak, akoby si nepotreboval peniaze, miluj, akoby si nikdy nezažil bolesť, a tancuj tak, ako by sa nikto nepozeral”
7. Naše autentické JA
Autentické – reálne, skutočné, úprimné….
Autentický život nastáva vtedy, keď cítime harmóniu medzi vnútorným a vonkajším svetom. Určite nejde o tom, že sme sa zbavili všetkých starostí a problémov. Keď sa rozhodneme žiť autenticky, môžeme ich mať dokonca viac. Veľký rozdiel je v tom, že tieto problémy a ťažkosti neotrasú základmi nášho sveta tak ako predtým. Pravda je, že mnohým ľuďom pripadajú autenticky žijúci ľudia troche divní, pretože si už nerobia starosti s “normálnymi” vecami. Všetci sme mali sny a nádeje no nanešťastie pre väčšinu z nás sa do cesty postavila “normálnost”.
Platí pravidlo – NEZANEVIERAJTE NA SNY SVOJEJ MLADOSTI
Autenticky život je taký, o ktorom naše srdce vraví, že je správny a rozum nemá silné argumenty to vyvrátiť.
Často robíme to, čo od nás chcú naši rodičia, alebo partneri a myslia si, že je to pre nás správne.
Ľudia, ktorí zmenili svoje životy, zo seba zhodili okovy konformity a začali s určovať život sami. Existuje skvelý príbeh o jednom rybárovi, ktorý sa stretol s obchodným konzultantom. Konzultant sa opýtal rybára, ako dlho mu trvá, kým nachytá ryby. Rybár mu na to, že pár hodín
Čo robíte potom? Pyta sa konzultant.
Rybár – Dlho spím, potom sa hrám so svojimi deťmi a poobede oddychujem pod kokosovým orechom. Po večeroch sedím s kamarátmi, rozprávam sa s manželkou, spievam pesničky.
Konzultant poradil rybárovi, aby pracoval dlhšie a chytil viac rýb. Zarobil by viac peňazí a nakoniec by vlastnil veľkú firmu.
Ako dlho by to trvalo? Spýtal sa rybár.
Ach, desať alebo dvadsať rokov – odpovdal konzultant
A čo potom? Chcel vedieť rybár.
Keď sa vaša firma poriadne rozrastie, môžete predávať akcie spoločnosti a zarobiť na tom milióny.
A čo ďalej? – pýta sa rybár.
Potom budete môcť odísť do dôchodku, presťahovať sa do malej dedinky pri mori, každý deň dlho vysedávať pri mori a tráviť čas s rodinou.
Hm….povedal rybár, takže to, čo robím teraz.
Nájdite v sebe odvahu nasledovať svoje srdce a intuíciu. Tie už nejakým spôsobom vedia, čím sa skutočne chcete stat. Všetko ostatné je druhoradé-. Steve Jobs