Pracujete v povolaní, kde sú Vaše vedomosti Vašim know how a tak sa nedajú fyzicky “uchopiť” a tým pádom vlastne nemusíte mať sklad, inventúry, môžete – nemusíte niekoho zamestnávať, fungujete hlavne s tým, čo máte vo svojej hlave. Po túto časť, verím, že so mnou súhlasíte a hovoríte si, toto áno…toto všetko znie ako výhoda. A potom sa dostávame k druhej strane tejto mince a tou je hodnota našich služieb. Ono akosi to vychádza z našej nátury, respektíve z nátury našej postkomunistickej krajiny, keď skrátka nebolo iných možností a ak sme niečo chceli, museli sme sa to naučiť robiť svojpomocne. Šťastní a šikovní to zvládli, ten zvyšok sa musel spoľahnúť na kamarátstva a barter a nejako sa to všetko prežilo. Platiť za čokoľvek, čo si môžem urobiť sám, bez ohľadu na pofidérnosť a estetiku výsledku – sa pokladalo za do neba volajúcu hlúposť. Aj dnes …v štýle – počul si? “Ten hlupák si na zariadenie bytu zavolal architekta! To ja som si zariadil a zmontoval sám a zadarmo!”
Nech hodí do mňa kameňom ten, kto v živote nebol súčasťou tejto debaty. Nikto však už nepozerá na benefity toho, že sa človek spoľahol na profesionálnu službu. Že byt ma efektívne zariadený, priestor využitý, nepotkýna sa o nábytok a cíti sa v ňom dobre a harmonicky. Že mu skrátka táto investícia stála za to. A že možno on je profesionál v reklame a za ten čas, čo by sa venoval bytu, poskytol skvelú službu zákazníkovi, ktorý ho doporučí ďalším dvom a tak si zabezpečuje živobytie a stáva sa vo svojom odbore stále lepším. Náš problém je, že vidíme hodnotu vecí iba cez prizmu peňazí, alebo toho, čo za to hneď a teraz. Je pre nás ťažké vidieť benefity, ktoré prídu až za dlhší čas. Toto ale mám vypozorované, že skutočne úspešní ľudia vo svojej oblasti neriešia a skrátka hľadaj profesionálov a zveria im do rúk prácu, ktorú potrebujú mať dobre urobenú a oni sa sústredia na svoju špecializáciu. Potiaľto by sme mohli povedať, veď dobre…každý po svojom. Ale už roky rokúce sa v povolaniach pracujúcim v duševnom priestore rozmohol taký “nešvar”…Situácia, kedy Vaši priatelia, známi…susedia, ktokoľvek vo Vašom okolí, považuje Vaše know how za verejne dostupnú službu. V zmysle toho, veď dobre, že mu iní platia, ale ja chcem len poradiť v tejto právnej veci, ja chcem len zariadiť obývačku…ja chcem len návrh kampane a urobím si to sám… Alebo rovno, ak ste terapeut, právnik, lekár – “daj mi diagnózu a čo mám s tým robiť” ideálne cez telefón, alebo na schodisku v paneláku. Ak sa citlivo ohradíte, že na toto potrebujete čas a priestor, aby si u Vás dohodli konzultáciu, pretože to je reálna práca, v tej chvíli sa stávate úhlavným neochotným, sebeckým nepriateľom, čo nechce dať to čo má zadarmo! Rada by som aspoň trochu osvetlila problematiku toho “zadarmo”. Každý človek, ktorý pracuje s nehmotnou službou, musí túto službu najprv buď vymyslieť, naštudovať, sprocesovať, aktualizovať, znovu študovať, opravovať, meniť a milión ďalších vecí, ktoré nie sú vidieť. Roky a hodiny strávené štúdiom a inováciou skrátka nie sú “tovar na sklade”. Je to duševná práca. A rovnako ako predavač, ktorý za hodinu svojej práce pýta peniaze a pri ňom sa nikto nerozčúli, pýta si peniaze aj ten, kto nepredáva veci, ale vedomosti. Pokiaľ sa pozeráme na hráča na violončelo a odfrkneme, že za to fidlikanie berú toľko peňazí, skúsme sa na to violončelo naučiť hrať. Skúsme rovnako si naštudovať zákonník, zdravovedu a takto by som mohla o tom hovoriť dookola. Úctu k ľudskej práci a profesii prejavujeme aj tým, že si vážime čas druhého a spýtame sa vopred na cenu. Veľa krát to pre Vás urobia radi za zvýhodnených podmienok, ale ani oni nie sú bezodné studnice. Aj dávanie zadarmo má svoje medze. Ak ste takýto pracovník s duševnou činnosťou, musíte sa pozrieť pravde do očí, a naučiť sa dávať hranice svojim blízkym. Ponúknuť im možno lepšie podmienky, ale odmietať konzultovať nad vínom. Asi najťažšie pre nás bude naučiť sa povedať nie. Ako zvyknem hovoriť, “NIE” je celá veta. Žiadne prídavne vysvetľovanie, žiadne ospravedlnenie. Skrátka nie. A viem, že to bude bolieť. Ak sú to ale Vaši skutočný priatelia, ocenia zvýhodnenú sadzbu a radi zaplatia, pretože si Vás vážia. Tí, čo sa nahnevajú a odídu, tak im s láskou zakývajte. Priateľstvo nemôže stáť na tom, že ja vždy vyhoviem. tomu sa hovorí balance. Nevravím, že hneď, keď sa Vás niekto na niečo opýta, máte mu do rúk vraziť cenník. Na začiatku, keď sa Vám biznis/služba rozbieha, je fajn niekedy zainvestovať a vybudovať si dobrý vzťah, kde si potom budete vedieť recipročne pomôcť. Ale nezabúdajte na balans. V zmysle toho, že akonáhle pocítite nevôľu v niektorom vzťahu a prosby o službičky budú brané ako samozrejmosť a po odmietnutí sa stretnete s agresívnou odozvou, prehodnoťte Vaše vzťahy. Asi nikto z nás nestojí o priateľstvá, ktoré fungujú len keď poslúchame a hovoríme áno…