03.05.2026 Sú knihy, ktoré si prečítate a zabudnete. A potom sú knihy, ktoré vám zostanú v hlave — nie ako informácia, ale ako otázka. Táto patrí k tým druhým.
Bronnie Ware bola australská opatrovateľka, ktorá po rokoch nenaplňujúcej práce začala hľadať povolanie, ktoré by malo zmysel, a napriek tomu, že nemala žiadnu formálnu kvalifikáciu ani skúsenosti, ocitla sa v paliatívnej starostlivosti — teda pri ľuďoch, ktorí umierali. Roky strávené pri ich posteliach ju zmenili. A to, čo počula, zmenilo neskôr milióny čitateľov.
Ware zdieľa najčastejšie ľútosti, ktoré jej pacienti vyjadrovali v posledných týždňoch života. Začínalo to ako blogový článok — a v prvom roku ho prečítalo vyše troch miliónov ľudí po celom svete. Na základe ohlasov čitateľov vznikla plnohodnotná kniha: časť memoár, časť životná lekcia.
Päť najčastejších ľútostí, ktoré Ware zachytila, znie prekvapivo jednoducho — a práve preto tak bolí:
1. Keby som mal/a odvahu žiť život podľa seba, nie podľa očakávaní iných. Toto bola najčastejšia ľútosť zo všetkých. Keď si ľudia uvedomia, že ich život sa blíži ku koncu, ľahko vidia, koľko snov zostalo nenaplnených.
2. Keby som nepracoval/a tak veľa. Každý muž, o ktorého Ware pečovala, ľutoval, že strávil toľko času v práci — zmeškali mladosť svojich detí a blízkosť svojho partnera.
3. Keby som mal/a odvahu vyjadrovať svoje pocity. Mnohí potláčali svoje pocity, aby udržali mier s ostatnými. V dôsledku toho sa spokojili s priemernou existenciou a nikdy sa nestali tým, čím mohli byť.
4. Keby som udržiaval/a kontakt s priateľmi. Často si plne neuvedomili hodnotu starých priateľstiev až v posledných týždňoch života — a niekedy už nebolo možné ich nájsť.
5. Keby som si dovolil/a byť šťastnejší/ia. Mnohí si až na konci uvedomili, že šťastie je voľba — a oni sa jej celý život vyhýbali zo zvyku, zo strachu, zo zdvorilosti voči svetu.
Čo je na knihe silné
Táto kniha nie je terapeutická príručka. Nie je to ani motivačný bestseller so zaručeným receptom na šťastie. Je to niečo vzácnejšie — svedectvo. Ware nepíše ako odborníčka. Píše ako žena, ktorá sedela pri umierajúcich ľuďoch, počúvala ich a nechala sa tým zasiahnuť.
Cez jemnosť, úprimnosť a miestami aj humor Ware oslavuje silu aj zraniteľnosť ľudskej povahy. A práve toto je najväčšia prednosť knihy — nemoralizuje, nekáže. Jednoducho rozpráva príbehy. A vy si v nich nájdete seba.
Túto knihu odporúčam klientom nie preto, aby ich vystrašila — ale preto, aby ich prebudila. Niečo sa stane, keď vidíte svoj život z perspektívy konca. Zrazu je jasné, čo je dôležité. A čo nie.
Bronnie Ware nám nedáva návod. Dáva nám zrkadlo. A to, čo v ňom uvidíte, je len na vás.
Keď knihu dočítate, pravdepodobne si dáte otázku — nie o umierajúcich, ale o sebe: Keby som dnes vedela, že mám málo času — čo by som zmenila?
A ak je odpoveď nepríjemná, je to ten najlepší znak, že ste túto knihu čítali správne.
